Islay je najjužnejším ostrovom súostrovia Vnútorné Hebridy. Severným susedom je ostrov Jura, akási dvojička, oddelená úzkym prielivom Sound of Islay, východným polostrov Mull of Kintyre a južným Severné Írsko.

Najbližšia pevnina na západe je Severná Amerika. Islay pokrýva šesťsto štvorcových kilometrov zeme so stotridsiatimi mílami pobrežia. Najdlhšia piesková, „zlatá“ pláž má osem kilometrov.
Predpokladá sa, že ostrov osídlili po ústupe prvej doby ľadovej mezolitickí poľovníci a rybári. Prvé zmienky o ňom pochádzajú zo 7. stor. po Kr. od životopisca Adomnana.
Dnes má Islay niečo málo cez tri tisíc obyvateľov. Tí sa okrem hlavnej činnosti, pálenia whisky, venujú najmä turistike, farmárčeniu a rybolovu.

Whisky a golf, história a príroda.

Islay bol kedysi sídlom moci západného Škótska. Zvyšky panovníckych sídiel sú vo Finlaggane, dôležitom archeologickom nálezisku. Okrem zrúcanín hradov a pevností sa na ostrove nachádza množstvo cirkevných objektov i jediný nezničený keltský kríž z Kildaltonu. Múzeum ostrova je v Port Charlotte. Navštevujú sa aj majáky, pomník americkým námorníkom na polostrove Oa či továrnička na vlnené výrobky v Bridgende.
Obrovské kŕdle divých husí, ktoré prilietajú na ostrov každú zimu, sem spolu s rozmanitosťou vzácnych druhov
Mull of Oa lákajú množstvo ornitológov. Lesy a brehy sú rajom pre milovníkov prírody. Obľúbené je rybárčenie i jazda na bicykloch a koňoch.
Atlantické pobrežie ponúka krásne zálivy a s trochou šťastia i pohľad na veľryby, no lepšie si je objednať čln a vydať sa za nimi. Západ slnka v Saligo Bay sa považuje za najkrajší v Škótsku.
Podľa znalcov patrilo hrisko tunajšieho golfového klubu Machrie k svetovej špičke, veď sa za posledných sto rokov prakticky nezmenilo. Dnes klub krachuje a je na predaj.
Vďaka Golfskému prúdu je na ostrove mierne podnebie. Iba s kúpaním to bude horšie, lebo ako odpovedajú miestni na otázku o teplote vody: v lete jedna fľaša whisky, v zime dve.

Feis Ile.
Založením Feis Ile, festivalu sladovej a hudby na Islay, vyjadrili ostrovania v roku 1986 svoju úctu k dedičstvu a tradíciám predkov. Športové podujatia, koncerty, tancovačky a kurzy tanca, kurzy keltštiny alebo varenia, výlety za históriou ostrova so sprievodcom a podujatia páleníc tvoria jeho náplň.
Počas festivalu producenti sladovej whisky ponúkajú okrem prehliadok páleníc, bežných po celý rok, aj niečo navyše. Dni otvorených dverí sú nabité podujatiami. Iba včasná rezervácia, často mesiace dopredu, Vám zaistí účasť na nich. Napríklad ukážka skladovania a dozrievania v Lagavuline je len pre pätnásť ľudí. Výlet k jazierku Airigh nam Beist, jedného zo zdrojov vody liehovaru Ardbeg, je pre dvanástich. Dobré si je zaistiť i „obyčajné“ prehliadky pálenice.

Festival 2008.

V Glasgowe nás privítal náš „lietajúci autobus“ SAAB 340 aj s hindustantským stewardom. Na podpichovačnú otázku, či si smiem v lietadle otvoriť okno, s kamennou tvárou odvetil: “Áno, ale iba ak si chcete zapáliť cigaretu.“ V Škótsku si jednoducho nemôžete byť istí, či s vami hovoria vážne.
Po pristátí na letisku Glelegedale sme sa nestačili poobzerať a už nám dve mladé hostesky strčili do ruky letáčiky o miestnej miešanej whisky aj so vzorkami. Z letiskovej haly si zapamätáte vitríny každej z paliarní a varovanie, že v okolí letiskovej haly zahliadli vretenice. Prvý deň stihla polovica z nás súťaž v rozpoznávaní ostrovnej whisky podľa čuchu v Ramsay Hall
a druhá polovica osemnásť jamiek Machrie v daždi.

Kildaltonské paliarne.
Nasledujúci deň sme zamierili do paliarne Laphroaig. Predviedli nám proces výroby od sladovania cez destiláciu až po plnenie a dozrievanie. Cestovatelia odporúčajú „hostinec“ Old Kiln Café v Ardbegu a naozaj, bolo tam natrieskané. Po, na britské pomery, chutnom obede zostala časť z nás v Machrie, našom ostrovnom bydlisku, venovať sa golfu. Zvyšok zamieril do „hlavného“ mesta Bowmore. Večer sme sa stretli vo výborne vybavenom hotelovom bare . . .
Tretí deň sme navštívili starobylý liehovar Lagavulin. V Sklade č. 1 sme ochutnávali whisky rôzneho veku a sily. Aj úplne mladú, ešte priezračnú. Nalievali nám zo sklenených odmerných valcov, ktoré skladník plnil zo sudov klasickým „heverom“. Pohľad na množstvo moku, ktoré pritom porozlieval na kamennú dlažbu skladu, v nás vzbudilo pochybnosti o škótskej sporovlivosti. Potom, ako sme zhodnotili chuť destilátu z roku 1966 ako hrozienkovú, opáčil: „Jasné, Islay je plná vinohradov.“
Vydali sme sa do liehovaru Ardbeg. Z Lagavulinu je to polhodinka peši. Vládla tam už dobrá nálada. Prehliadka paliarne potvrdila, že výrobný postup je viacmenej všade rovnaký, no čas spracovania surovín a destilácia, použité materiály potravinárskych zariadení a ich tvar alebo napríklad hrúbka sladového šrotu či pomer vlastného a priemyselného sladu je iná. Deň sme všetci zavŕšili
účasťou na Otvorenom golfovom turnaji v Machrie.

Baby whisky.
Ďalši deň sme si to namierili na severozápad. Ráno sme si prezreli liehovar Bowmore. Napoludnie nás čakal deň otvorených dverí v najmladšej paliarni ostrova Kilchoman. Na fľaškovanie bola ich whisky moc mladá a tak plnili časť destilátu priamo do poldecových fľaštičiek pod názvom Kilchoman New Spirit. Prvé fľašovania „whisky podľa zákona“, dozrievajúcej v sudoch po bourbone, sa očakávali o rok neskôr. Predviedli nám miešanie koktejlov z „čerstvého destilátu“, ktorý volajú baby whisky a „jednohubky“, podčiarkujúce jej chuť. Všetko doplňovala živá hudba a barbecue.
Cestou späť nás pobavili kravy, kúpajúce sa v mori. Taxikár nám vysvetlil:“Už nemusíme soliť stejky.“ Príjemná plaváreň v Bowmore je prestavaný sklad na whisky, voda vyhrievaná odpadovým teplom z liehovaru.
Posledný deň sme nasávali atmosféru kľudu v prístave Port Ellen. Miesto starej paliarne tu dnes vyrába koncernu Diageo patriaca sladovňa. Dodáva do vačšiny paliarní na ostrove i mimo neho. Večer nám spríjemnil koncert tria North Sea Gas v bowmorskej krčme. Haggis, tradičná špecialita, v modernom vyhotovení z bravčoviny, bola na nerozoznanie od našej jaternice. Podávali ju s kvakou a zemiakovou kašou.

Oslavy whisky.
Podobné podujatia sa sú aj inde v Škótsku. V oblasti Speyside sa konajú v máji Spirit of Speyside Festival a na jeseň býva v okolí Dufftownu Autumn Speyside Whisky Festival. V roku 2005 usporiadali prvý Highland Whisky Festival. Jedno majú spoločné, oslavujú nádherný výsledok práce škótskych liehovarníkov.
Návšteva paliarní, vinárstiev a pivovarov Vás naučí oceniť námahu a um, potrebný k výrobe ušľachtilých alkoholov. Potvrdila sa i stará pravda, nápoje a jedlá chutia v mieste ich pôvodu lepšie, ako kdekoľvek inde.

Kontakt

REZERVÁCIE:

+421 2 54418317


Bar and Restaurant | Milan Lopuchovský
0911051007
info@whiskybar44.sk


Distribution and sales | Tomáš Bilic
0911051017
distribution@whiskybar44.sk


Event manager | Miroslava Šipošová
0902163362
whiskybar44@whiskybar44.sk

Otváracie hodiny

BAR:

Pondelok - Štvrtok 10:00 - 24:00
Piatok 10:00 - 02:00
Sobota 12:00 - 24:00
Nedeľa - zatvorené

REŠTAURÁCIA:

Pondelok - Piatok 11:00 - 21:30
Sobota 12:00 - 21:30
Nedeľa - zatvorené

Newsletter

Buďte v obraze a nechajte si posielať newsletter o všetkých novinkách, akciách a nových článkoch z nášho blogu.

Samozrejme sa môžete kedykoľvek z odberu odhlásiť.